------------------------------------------------------------------------------------------------
Poznáte najnavštevovanejšie turistické atrakcie na Slovensku?
viac...
sobota 17. novembra 2007
streda 7. novembra 2007
Význam zdravotného turizmu na Slovensku rastie
Zdravotný turizmus v produktovom portfóliu európskeho kúpeľníctva v ostatných rokoch rastie.
Kúpeľníctvo - najsilnejší segment zdravotného turizmu v SR
V podmienkach Slovenska patria do zdravotného turizmu rôzne produkty, najsilnejším je však tradičné kúpeľníctvo. Realizuje sa v kúpeľných sídlach uznaných ako kúpeľné obce a mestá, ktoré spĺňajú základné podmienky využívajú klimatické podmienky vhodné na liečenie alebo zdroj podzemnej vody, ktorý sa nachádza v mieste a je uznaný za prírodný liečivý zdroj.
Ďalšie segmenty zdravotného turizmu
K ďalším segmentom zdravotného turizmu patria návštevy akvaparkov, ozdravné, rekondičné a rekreačné produkty, ktoré rovnako prispievajú k formovaniu zdravotného štýlu a podpore zdravia. Ľudia si neraz zamieňajú produkt kúpeľníctva s krátkodobým pobytom spojeným s využívaním termálnych vôd v akvaparkoch.
Slovensko má kvalitné liečebné pobyty
Oba faktory nahrávajú tradícii kúpeľov - dlhé roky boli totiž kúpele na Slovensku cielene budované ako produkt so silným medicínskym zázemím a tento sa darí do zahraničia aj vyvážať. V súčasnosti Slovensko dokáže efektívne vyvážať predovšetkým klasické liečebné pobyty. Wellness krátkodobé pobyty využíva domáca klientela a zahraniční klienti z prihraničných oblastí.
Kúpele v SR sú na preventívne programy pripravené veľmi dobre
Európa volá po výraznejšej realizácii programov zameraných na prevenciu. Nikto nie je na Slovensku lepšie pripravený na poskytovanie produktov cielených na preventívnu starostlivosť ako kúpele. "Pobyty v kúpeľoch nevylučujú uplatniť i produkt preventívny a liečebný, ktoré sa prelínajú, koexistujú a vyžadujú relevantné technické a personálne zázemie. To je jedna z ciest napredovania slovenského kúpeľníctva," vyhlásila prezidentka ZSLKaŽ.Dôležité bude, aby sa prevencia neodohrávala len vo verbálnej rovine, ale v konkrétnej realizácii celoštátnych programov, v ktorých by nemali chýbať ako poskytovatelia aj kúpeľné podniky so súčasnou kapacitou asi 10.000 lôžok. "Kúpeľné spoločnosti sú najlepšie pripravené preventívne programy pripraviť aj realizovať," ubezpečila.To je dobrá investícia štátu do zdravia občanov a je na škodu, že existujúce koncepcie zdravotníctva, týkajúce sa reformných krokov, majú krátkodobý horizont a chýbajú tak koncepcie pre dlhodobé investície. Zdá sa, že nikto vážne nepočíta s kúpeľmi ako aktívnym tvorcom týchto programov, čo nezodpovedá ich tradícii, vybavenosti ani terajšiemu charakteru podnikania.
Zdroj : aktuality.sk
Kúpeľníctvo - najsilnejší segment zdravotného turizmu v SR
V podmienkach Slovenska patria do zdravotného turizmu rôzne produkty, najsilnejším je však tradičné kúpeľníctvo. Realizuje sa v kúpeľných sídlach uznaných ako kúpeľné obce a mestá, ktoré spĺňajú základné podmienky využívajú klimatické podmienky vhodné na liečenie alebo zdroj podzemnej vody, ktorý sa nachádza v mieste a je uznaný za prírodný liečivý zdroj.
Ďalšie segmenty zdravotného turizmu
K ďalším segmentom zdravotného turizmu patria návštevy akvaparkov, ozdravné, rekondičné a rekreačné produkty, ktoré rovnako prispievajú k formovaniu zdravotného štýlu a podpore zdravia. Ľudia si neraz zamieňajú produkt kúpeľníctva s krátkodobým pobytom spojeným s využívaním termálnych vôd v akvaparkoch.
Slovensko má kvalitné liečebné pobyty
Oba faktory nahrávajú tradícii kúpeľov - dlhé roky boli totiž kúpele na Slovensku cielene budované ako produkt so silným medicínskym zázemím a tento sa darí do zahraničia aj vyvážať. V súčasnosti Slovensko dokáže efektívne vyvážať predovšetkým klasické liečebné pobyty. Wellness krátkodobé pobyty využíva domáca klientela a zahraniční klienti z prihraničných oblastí.
Kúpele v SR sú na preventívne programy pripravené veľmi dobre
Európa volá po výraznejšej realizácii programov zameraných na prevenciu. Nikto nie je na Slovensku lepšie pripravený na poskytovanie produktov cielených na preventívnu starostlivosť ako kúpele. "Pobyty v kúpeľoch nevylučujú uplatniť i produkt preventívny a liečebný, ktoré sa prelínajú, koexistujú a vyžadujú relevantné technické a personálne zázemie. To je jedna z ciest napredovania slovenského kúpeľníctva," vyhlásila prezidentka ZSLKaŽ.Dôležité bude, aby sa prevencia neodohrávala len vo verbálnej rovine, ale v konkrétnej realizácii celoštátnych programov, v ktorých by nemali chýbať ako poskytovatelia aj kúpeľné podniky so súčasnou kapacitou asi 10.000 lôžok. "Kúpeľné spoločnosti sú najlepšie pripravené preventívne programy pripraviť aj realizovať," ubezpečila.To je dobrá investícia štátu do zdravia občanov a je na škodu, že existujúce koncepcie zdravotníctva, týkajúce sa reformných krokov, majú krátkodobý horizont a chýbajú tak koncepcie pre dlhodobé investície. Zdá sa, že nikto vážne nepočíta s kúpeľmi ako aktívnym tvorcom týchto programov, čo nezodpovedá ich tradícii, vybavenosti ani terajšiemu charakteru podnikania.
Zdroj : aktuality.sk
piatok 2. novembra 2007
streda 24. októbra 2007
Česi, Nemci a Poliaci dominujú v našich príjmoch z turizmu
Česko, Nemecko a Poľsko v roku 2006 najviac prispeli k výške devízových príjmov, ktoré získalo Slovensko z aktívneho zahraničného cestovného ruchu (incoming).
Kým českých a poľských turistov registrovali ubytovacie zariadenia SR medziročne viac, nemeckých prišlo menej. Občania ČR a Poľska vlani realizovali 1 515 676 a 719 752 prenocovaní, návštevníci z Nemecka 893 988, rok predtým 1 004 824 dní.
"Rok 2006 patril podľa oficiálnej štatistiky medzi úspešné roky slovenského incomingu," sumarizoval na tlačovej konferencii viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA). Slovensko dosiahlo druhý rok po sebe výrazný nárast príjmov z incomingu v ľubovoľnej mene - z necelých 38 miliárd SKK v roku 2005 vzrástli tržby - devízové príjmy na 45 miliárd SKK. Keďže sa najviac zahraničných pobytov v SR kontrahuje v eurách, čo je najvernejší obraz vývoja príjazdov, ocenil, že aj tam sa oproti roku 2005 zvýšili tržby o 24 % (z 972 mil. EUR v roku 2005 na 1,208 mld. EUR), aj počet prenocovaní o 5,4 %. "Ak sa nedostavia mimoriadne zásahy do fungovania trhu príjazdov cudzincov na Slovensko, tak by trend rastu mal pokračovať," avizoval.
V tejto oblasti upozornil na nevýhodný kurz SKK voči rozhodujúcim menám (EUR, CZK, PLN a HUF). V cenovej politike podľa neho stoja podnikatelia z brandže na Slovensku pred dilemou. Prudko totiž rastú mzdové náklady a znižuje sa skupina ľudí, ochotná pracovať v odvetví turizmu. Zároveň s rastom kurzu SKK voči rozhodujúcim menám je tlak na výrazné zvýšenie cien, niekde aj o viac ako 20 % vo vyjadrení v cudzej mene.
Súbežne je však väčšina slovenského incomingu závislá od cenovo senzitívnych trhov (Top 3), ktoré majú možnosť ľahko nahradiť destináciu Slovensko inou, Česi a Poliaci vlastnou krajinou a Nemci Poľskom a Českom. Nárast kurzu SKK voči EUR a CZK začal koncom leta 2006, kým väčšina dovoleniek bola cudzincom predaná pred letom a nakontrahovaná v zime. "To, že slovenská koruna posilnila voči euru, znižuje záujem zahraničných hostí o Slovensko, pretože bude pre nich drahšie. To však ešte nebude v číslach za rok 2006, lebo klienti platili ceny za pobyty vypočítané na základe kurzov z roku 2005. Toto nebezpečenstvo hrozí trhu už v roku 2007," povedal viceprezident. Konkretizoval, že len na českom trhu pokles kurzu z 1,35 na 1,19 % znamená 15-% pokles kurzu CZK ku SKK. Následkom je zvýšenie ceny dovoleniek pre turistov z ČR na Slovensku o 15 %. Podobná nevýhoda platí aj pre návštevníkov z Nemecka. Zvrátiť tieto negatíva a nestratiť zahraničných hostí by mali výraznejšie marketingové aktivity.
Zdroj: hnonline.sk
Kým českých a poľských turistov registrovali ubytovacie zariadenia SR medziročne viac, nemeckých prišlo menej. Občania ČR a Poľska vlani realizovali 1 515 676 a 719 752 prenocovaní, návštevníci z Nemecka 893 988, rok predtým 1 004 824 dní.
"Rok 2006 patril podľa oficiálnej štatistiky medzi úspešné roky slovenského incomingu," sumarizoval na tlačovej konferencii viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA). Slovensko dosiahlo druhý rok po sebe výrazný nárast príjmov z incomingu v ľubovoľnej mene - z necelých 38 miliárd SKK v roku 2005 vzrástli tržby - devízové príjmy na 45 miliárd SKK. Keďže sa najviac zahraničných pobytov v SR kontrahuje v eurách, čo je najvernejší obraz vývoja príjazdov, ocenil, že aj tam sa oproti roku 2005 zvýšili tržby o 24 % (z 972 mil. EUR v roku 2005 na 1,208 mld. EUR), aj počet prenocovaní o 5,4 %. "Ak sa nedostavia mimoriadne zásahy do fungovania trhu príjazdov cudzincov na Slovensko, tak by trend rastu mal pokračovať," avizoval.
V tejto oblasti upozornil na nevýhodný kurz SKK voči rozhodujúcim menám (EUR, CZK, PLN a HUF). V cenovej politike podľa neho stoja podnikatelia z brandže na Slovensku pred dilemou. Prudko totiž rastú mzdové náklady a znižuje sa skupina ľudí, ochotná pracovať v odvetví turizmu. Zároveň s rastom kurzu SKK voči rozhodujúcim menám je tlak na výrazné zvýšenie cien, niekde aj o viac ako 20 % vo vyjadrení v cudzej mene.
Súbežne je však väčšina slovenského incomingu závislá od cenovo senzitívnych trhov (Top 3), ktoré majú možnosť ľahko nahradiť destináciu Slovensko inou, Česi a Poliaci vlastnou krajinou a Nemci Poľskom a Českom. Nárast kurzu SKK voči EUR a CZK začal koncom leta 2006, kým väčšina dovoleniek bola cudzincom predaná pred letom a nakontrahovaná v zime. "To, že slovenská koruna posilnila voči euru, znižuje záujem zahraničných hostí o Slovensko, pretože bude pre nich drahšie. To však ešte nebude v číslach za rok 2006, lebo klienti platili ceny za pobyty vypočítané na základe kurzov z roku 2005. Toto nebezpečenstvo hrozí trhu už v roku 2007," povedal viceprezident. Konkretizoval, že len na českom trhu pokles kurzu z 1,35 na 1,19 % znamená 15-% pokles kurzu CZK ku SKK. Následkom je zvýšenie ceny dovoleniek pre turistov z ČR na Slovensku o 15 %. Podobná nevýhoda platí aj pre návštevníkov z Nemecka. Zvrátiť tieto negatíva a nestratiť zahraničných hostí by mali výraznejšie marketingové aktivity.
Zdroj: hnonline.sk
Šeky majú rozbehnúť turizmus
Od roku 2009 majú zamestnanci na Slovensku dostávať rekreačné šeky. Mali by ich motivovať stráviť dovolenku doma a necestovať často do zahraničia k moru či iných destinácií.
Vo forme poukážok dostanú ročne 10-tisíc korún. Minúť by ich však mohli iba na Slovensku, čo má prispieť k rozvoju domáceho cestovného ruchu. Toto opatrenie vyplýva z materiálu o štátnej politike cestovného ruchu, ktorý včera schválila vláda. Z uvedenej sumy by polovica išla zo štátneho rozpočtu a druhú polovicu by hradili zamestnávatelia. "Prideľovanie rekreačných šekov je síce len malá časť z opatrení na rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale veľmi dôležitá. V zahraničí sa táto forma pomoci turizmu už osvedčila," povedal pre HN minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Šeky pre hotely a služby
Šekmi by sa mohlo platiť napríklad za ubytovanie, návštevu kúpalísk, múzeí, aquaparkov, zoologických záhrad či jaskýň. Tento systém už využívajú napríklad v Poľsku, vo Francúzsku, v Maďarsku alebo vo Švajčiarsku. "Zámer vlády podporujeme. Šeky by pomohli nielen turizmu vo Vysokým Tatrách, ale predovšetkým ostatným, menej rozvinutých regiónom," zdôrazňuje riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý. Možnosť platiť týmito poukážkami by podľa neho "naštartovala v cestovnom ruchu kvalitnejšie služby". Keďže viac ľudí by ostávalo cez dovolenky na Slovensku, podnikatelia v turizme by mali väčšie tržby, a teda aj viac peňazí na rozvoj.
Domáci u nás zaostáva
"Bude to závisieť aj od možností štátneho rozpočtu," pripomína hovorca rezortu hospodárstva Branislav Zvara. Ministerstvo predpokladá, že na rozbehnutie prideľovania šekov by zo štátneho rozpočtu malo stačiť ročne 200 miliónov korún. Takú istú sumu by pre svojich zamestnancov uvoľnili aj firmy a podniky. "Systém je založený na dobrovoľnosti podnikateľskej sféry," dodáva Zvara. Verí však, že zamestnávatelia sa k prideľovaniu šekov pridajú. "Veď dobré firmy majú sociálne programy a šekmi by ich len spestrili." S tým súhlasí aj Chudý, pretože domáci cestovný ruch na Slovensku zaostáva. "V porovnaní s Českom podiel domáceho turizmu u nás na celkovom cestovnom ruchu tvorí len desatinu. Slováci oveľa menej trávia dovolenky doma ako obyvatelia iných krajín," vysvetľuje Chudý. Obyvatelia Slovenska si plánujú domácu dovolenku v poradí ako tretiu alebo dokonca až ako štvrtú. Rekreačné šeky by podľa Chudého prispeli k opačnému trendu - prioritu by dostali domáce dovolenky.
Štátna politika cestovného ruchu SR
- Cena rekreačného šeku bude 10-tisíc korún
- Polovicu má hradiť štát a polovicu zamestnávatelia
- Zo štátneho rozpočtu si vyžiadajú 200 miliónov korún ročne
- Do roku 2013 má cestovný ruch dosiahnuť podiel na HDP 4 % (teraz je to 2,7 %)
Zdroj: hn.hnonline.sk
Vo forme poukážok dostanú ročne 10-tisíc korún. Minúť by ich však mohli iba na Slovensku, čo má prispieť k rozvoju domáceho cestovného ruchu. Toto opatrenie vyplýva z materiálu o štátnej politike cestovného ruchu, ktorý včera schválila vláda. Z uvedenej sumy by polovica išla zo štátneho rozpočtu a druhú polovicu by hradili zamestnávatelia. "Prideľovanie rekreačných šekov je síce len malá časť z opatrení na rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale veľmi dôležitá. V zahraničí sa táto forma pomoci turizmu už osvedčila," povedal pre HN minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Šeky pre hotely a služby
Šekmi by sa mohlo platiť napríklad za ubytovanie, návštevu kúpalísk, múzeí, aquaparkov, zoologických záhrad či jaskýň. Tento systém už využívajú napríklad v Poľsku, vo Francúzsku, v Maďarsku alebo vo Švajčiarsku. "Zámer vlády podporujeme. Šeky by pomohli nielen turizmu vo Vysokým Tatrách, ale predovšetkým ostatným, menej rozvinutých regiónom," zdôrazňuje riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý. Možnosť platiť týmito poukážkami by podľa neho "naštartovala v cestovnom ruchu kvalitnejšie služby". Keďže viac ľudí by ostávalo cez dovolenky na Slovensku, podnikatelia v turizme by mali väčšie tržby, a teda aj viac peňazí na rozvoj.
Domáci u nás zaostáva
"Bude to závisieť aj od možností štátneho rozpočtu," pripomína hovorca rezortu hospodárstva Branislav Zvara. Ministerstvo predpokladá, že na rozbehnutie prideľovania šekov by zo štátneho rozpočtu malo stačiť ročne 200 miliónov korún. Takú istú sumu by pre svojich zamestnancov uvoľnili aj firmy a podniky. "Systém je založený na dobrovoľnosti podnikateľskej sféry," dodáva Zvara. Verí však, že zamestnávatelia sa k prideľovaniu šekov pridajú. "Veď dobré firmy majú sociálne programy a šekmi by ich len spestrili." S tým súhlasí aj Chudý, pretože domáci cestovný ruch na Slovensku zaostáva. "V porovnaní s Českom podiel domáceho turizmu u nás na celkovom cestovnom ruchu tvorí len desatinu. Slováci oveľa menej trávia dovolenky doma ako obyvatelia iných krajín," vysvetľuje Chudý. Obyvatelia Slovenska si plánujú domácu dovolenku v poradí ako tretiu alebo dokonca až ako štvrtú. Rekreačné šeky by podľa Chudého prispeli k opačnému trendu - prioritu by dostali domáce dovolenky.
Štátna politika cestovného ruchu SR
- Cena rekreačného šeku bude 10-tisíc korún
- Polovicu má hradiť štát a polovicu zamestnávatelia
- Zo štátneho rozpočtu si vyžiadajú 200 miliónov korún ročne
- Do roku 2013 má cestovný ruch dosiahnuť podiel na HDP 4 % (teraz je to 2,7 %)
Zdroj: hn.hnonline.sk
Turizmus na Slovensku
Slovensko má jedinečné príležitosti nielen pre všetky druhy športového vyžitia. Malá krajina v srdci Európy je známa aj nádhernými kultúrno - historickými pamiatkami a vynikajúcimi umelcami. Slovenská republika naozaj umožňuje rozmanitý výber z nepreberného množstva ponúkaných možností.
Zimné športy
Slovensko je známe centrum zimných športov, najmä pohoriami Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Kremnické vrchy... Patria k najnavštevovanejším lokalitám Slovenska. Vybudované kvalitné lyžiarske strediská, akými sú napr. Štrbské Pleso poskytuje širokú paletu možností na lyžovanie, lyžiarsku turistiku, bežecké lyžovanie, snowboard, korčuľovanie i sánkovanie. K ďalším obľúbeným centrám zimných športov patria určite Plejsy, Podbanské, Ždiar, Chopok, Donovaly, Tále, Jasná, Vrátna, Malino Brdo a desiatky iných.
Rekreačné pobyty pri vode
Aj leto je na Slovensku príťažlivé. Rieky, jazerá a umelé vodné nádrže ponúkajú príjemný relax v nádhernom prostredí. Okrem plávania sú tu ideálne podmienky pre všetky ostatné vodné športy: surfing, vodné lyžovanie, rafting, rybolov. Najznámejšie strediská vodných športov sú Zemplínska Šírava, Liptovská Mara, Oravská priehrada, Senecké a Slnečné jazerá, termálne kúpaliská. Unikátnym prírodným výtvorom je travertínové jazierko Kráter -Vyšné Ružbachy. Mimoriadne obľúbené sú aj pobyty v svetoznámych kúpeľných mestách s termálnymi vodnými zdrojmi, či už sú to Piešťany, Bardejov, Bojnice, Dudince alebo Turčianske a Trenčianske Teplice.
Cykloturistika
V poslednom období boli vybudované špeciálne cyklotrasy na viacerých miestach Slovenska (celkovo je vyznačených 2500 km trás). Spoznávanie krajiny týmto osobitým spôsobom je mimoriadne očarujúce. Výlety na bicykloch sú možné v celej krajine aj so zapožičaním bicyklov a ostatného športového vybavenia. Vhodné trasy sú tu aj pre náročnejších cyklistov a samozrejme aj pre treking.
Agroturistika a jazda na koni
Od roku 1989 sporadicky vznikajú na Slovensku farmy špecializujúce sa práve na tento druh turistiky. V súčasnosti už existujú zariadenia, ktoré zodpovedajú vysokým nárokom zahraničnej klientely na oddych formou agroturistiky. Zvyčajne ide o menšie rodinné farmy, kde je okrem iných aktivít ponúkajú aj atraktívne jazdy na koni.
Golf
Golf si len získava na Slovensku svojich priaznivcov, ale aj tu sú už vybudované prvé golfové a minigolfové ihriská. Svoj pobyt v SR si teda môžete spestriť aj touto športovou aktivitou.
Skialpinizmus
Ak patríte k skupine ľudí obľubujúcich tento druh športu či už rekreačne alebo profesionálne, nenechajte si ujsť jedinečné príležitosti, ktoré ponúkajú slovenské veľhory. Unikátne pohoria Vysoké a Nízke Tatry, Roháče, Malá a Veľká Fatra a iné sú ideálne pre začiatočníkov aj pokročilých.
Rybolov
Na Slovensku je v súčasnosti 945 rybárskych revírov, ktoré umožňujú rekreačný aj športový rybolov. Našou najväčšou lososovitou rybou je hlavátka podunajská. K častým úlovkom patria aj kapor, karas, lieň, platica, pleskáč, sumec, šťuka, úhor, zubáč.
Poľovníctvo
Ideálne podmienky pre poľovníctvo priťahujú už roky aj zahraničných návštevníkov. Najväčší záujem je o odstrel diviakov, dančiu a srnčiu zver, ale aj o medvede a pernatú zver, odchyt a vývoz živých zajacov do zahraničia. Na Slovensku existuje aj liaheň bažantov a jarabíc a nádherná farma jelenej zveri. Poľovnícka sezóna na srncov sa začína 16.5., hlavná sezóna poľovníckych odstrelov trvá od 1. 9. do 31.12.
Zdroj: http://www.krystal.sk/
Zimné športy
Slovensko je známe centrum zimných športov, najmä pohoriami Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Kremnické vrchy... Patria k najnavštevovanejším lokalitám Slovenska. Vybudované kvalitné lyžiarske strediská, akými sú napr. Štrbské Pleso poskytuje širokú paletu možností na lyžovanie, lyžiarsku turistiku, bežecké lyžovanie, snowboard, korčuľovanie i sánkovanie. K ďalším obľúbeným centrám zimných športov patria určite Plejsy, Podbanské, Ždiar, Chopok, Donovaly, Tále, Jasná, Vrátna, Malino Brdo a desiatky iných.
Rekreačné pobyty pri vode
Aj leto je na Slovensku príťažlivé. Rieky, jazerá a umelé vodné nádrže ponúkajú príjemný relax v nádhernom prostredí. Okrem plávania sú tu ideálne podmienky pre všetky ostatné vodné športy: surfing, vodné lyžovanie, rafting, rybolov. Najznámejšie strediská vodných športov sú Zemplínska Šírava, Liptovská Mara, Oravská priehrada, Senecké a Slnečné jazerá, termálne kúpaliská. Unikátnym prírodným výtvorom je travertínové jazierko Kráter -Vyšné Ružbachy. Mimoriadne obľúbené sú aj pobyty v svetoznámych kúpeľných mestách s termálnymi vodnými zdrojmi, či už sú to Piešťany, Bardejov, Bojnice, Dudince alebo Turčianske a Trenčianske Teplice.
Cykloturistika
V poslednom období boli vybudované špeciálne cyklotrasy na viacerých miestach Slovenska (celkovo je vyznačených 2500 km trás). Spoznávanie krajiny týmto osobitým spôsobom je mimoriadne očarujúce. Výlety na bicykloch sú možné v celej krajine aj so zapožičaním bicyklov a ostatného športového vybavenia. Vhodné trasy sú tu aj pre náročnejších cyklistov a samozrejme aj pre treking.
Agroturistika a jazda na koni
Od roku 1989 sporadicky vznikajú na Slovensku farmy špecializujúce sa práve na tento druh turistiky. V súčasnosti už existujú zariadenia, ktoré zodpovedajú vysokým nárokom zahraničnej klientely na oddych formou agroturistiky. Zvyčajne ide o menšie rodinné farmy, kde je okrem iných aktivít ponúkajú aj atraktívne jazdy na koni.
Golf
Golf si len získava na Slovensku svojich priaznivcov, ale aj tu sú už vybudované prvé golfové a minigolfové ihriská. Svoj pobyt v SR si teda môžete spestriť aj touto športovou aktivitou.
Skialpinizmus
Ak patríte k skupine ľudí obľubujúcich tento druh športu či už rekreačne alebo profesionálne, nenechajte si ujsť jedinečné príležitosti, ktoré ponúkajú slovenské veľhory. Unikátne pohoria Vysoké a Nízke Tatry, Roháče, Malá a Veľká Fatra a iné sú ideálne pre začiatočníkov aj pokročilých.
Rybolov
Na Slovensku je v súčasnosti 945 rybárskych revírov, ktoré umožňujú rekreačný aj športový rybolov. Našou najväčšou lososovitou rybou je hlavátka podunajská. K častým úlovkom patria aj kapor, karas, lieň, platica, pleskáč, sumec, šťuka, úhor, zubáč.
Poľovníctvo
Ideálne podmienky pre poľovníctvo priťahujú už roky aj zahraničných návštevníkov. Najväčší záujem je o odstrel diviakov, dančiu a srnčiu zver, ale aj o medvede a pernatú zver, odchyt a vývoz živých zajacov do zahraničia. Na Slovensku existuje aj liaheň bažantov a jarabíc a nádherná farma jelenej zveri. Poľovnícka sezóna na srncov sa začína 16.5., hlavná sezóna poľovníckych odstrelov trvá od 1. 9. do 31.12.
Zdroj: http://www.krystal.sk/
štvrtok 27. septembra 2007
Cestovný ruch na Slovensku
Čítal som tu http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/geografia/15920/cestovny-ruch-na-slovensku
Hlavné druhy rozvoja turizmu na Slovensku (podľa koncepčných materiálov vypracovaných Ústavom turizmu pre MH SR a schválených vládou SR) sú:
1. horský turizmus v celoročnom zábere (zimný s dominujúcim lyžovaním a letný s dominujúcou turistikou)
2. kúpeľný turizmus - klasický liečebný a preventívno - relaxačný, mestský turizmus - kultúrno-poznávací, konferenčný a business turizmus Spomínané druhy sú ťažiskové z hľadiska počtu turistov a ekonomických prínosov.
Ďalšie formy, z celoštátneho hľadiska doplnkové, v niektorých regiónoch však aj ako určujúce sú: - vodný turizmus, - vidiecky turizmus s agroturistikou, - pútnický turizmus, cykloturistika a rôzne alternatívne formy tzv. "soft turizmu".
Stupeň zastúpenia najrozšírenejších druhov/foriem turizmu, odhadnuté na základe dovolenkového pobytu v roku 1999 sú vyjadrené nasledovne: pobyt na horách (31,6%), pri vode (23,2%), v kúpeľoch (14,4%), u príbuzných a známych (12,5%), na vidieku (6,7%), mestský turizmus (3,2%).
Zásadne možno turizmus členiť na rekreačný a poznávací. Rekreačný a poznávací turizmus zahrňuje širokú štruktúru záujmov (kultúrny, náučný, spoločenský, zábavný, obchodný, nákupný, služobný, vedecký, kongresový, veľtržný, športový a pod.). Medzinárodného významu sú ciele ako mestá: historické, ako aj novorozvíjajúce sa, sídla so zachovanými urbanistickými celkami (historickými jadrami), architektúrou, pamätníky, múzeá, pútnické miesta, technické pamiatky, rázovité osídlenie, rôzne podujatia (folklórne, spoločenské, športové, veľtrhy a pod.). Tranzitný cestovný ruch sa prejavuje dvoma spôsobmi: (1) prechodom cez Slovensko, alebo (2) s cieľom (východiskom) na Slovensku. V prvom prípade ide o čisto zahraničných, v druhom aj o domácich účastníkov. U zahraničných návštevníkov prechádzajúcich Slovenskom prevládajú cesty v smere sever - juh a to najmä v letnej sezóne. Cesty v smere západ - východ vedú skôr k cieľom na Slovensku. U oboch druhov tranzitného cestovného ruchu je potrebné dosiahnuť' prerušenie cesty - či už návštevou pozoruhodných lokalít rekreačného, alebo aj záujmového cestovného ruchu, alebo až prenocovaním. Hlavnými formami tranzitného cestovného ruchu sú cestný tranzit a lodný tranzit po Dunaji. Najviac osôb tranzituje z Nemecka a Poľska. Najfrekventovanejší je úsek štátnej hranice s ČR, potom nasledujú hranice s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom. Najfrekventovanejšie hraničné priechody sú: Kúty, Petržalka, Svrčinovec, Trstená, Drietoma, Mníšek n. Popradom, Rusovce, Vyšné Nemecké, Makov. Vidiecky turizmus je založený na aktívnom využívaní vidieckeho osídlenia pre rekreačno-turistický pobyt. Hlavným rekreologickým faktorom sa stáva vlastné vidiecke prostredie, ktoré môže slúžiť ako východisko do rekreačného prostredia, ako miesto zabezpečenia alebo uskutočnenia pobytu (napr. ubytovanie, služby), ako cieľové miesto rekreácie a poznávania, pri forme agroturistiky dokonca aj zapojenie sa do pol'nohospodárskej a lesníckej výroby. Takmer všetky obce majú predpoklady turistického využitia.Výhodnejšie podmienky však majú obce s väzbou na rekreačné územie, s prírodnou alebo civilizačnou atraktivitou, v blízkosti dopravných trás, v území s rozvinutým turizmom a ekologicky kvalitnom prostredí. Z urbanistického hľadiska predpoklady majú všetky formy osídlenia - od kompaktného až po rozptýlené (lazy, majere, štále a pod.), v prostredí nížinnom až horskom.
Zimný CR na Slovensku sú prírodné podmienky ako stvorené pre zimnú sezónu. Najvyšším pohorím, ktoré láka lyžiarov, sú Vysoké Tatry. Okrem nich sa však dá stráviť krásna zima na mnohých romantických miestach. Vo Vysokých Tatrách patrí medzi najnavštevovanejšie miesta: Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Nízke Tatry, Chopok, Oravská Magura, Malá Fatra, Veľká Fatra, Donovaly, Slovenské Rudohorie, Spiš, Kremnické vrchy.
Letný CR- z dôvodu nestáleho počasia a absencie vodných plôch nie je na Slovensku rozvinutý vodný CR, ale poznávací a turistický CR. K najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu nielen u nás na Slovensku, ale v celej strednej Európe vôbec, patrí oblasťstredného Slovenska, ktorej os tvorí rieka Hron a centrom sú sídla, mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Sliač a Zvolen.
Štatistiky - Podľa sekcie cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR (MH) devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za rok 1999 vzrástli v porovnaní s rokom 1998 v korunovom vyjadrení o 11 % a dosiahli objem 19,1 mld Sk. Podľa údajov Svetovej turistickej organizácie (WTO) medzinárodné príjmy z cestovného ruchu vlani dosiahli 455 mld USD. Najviac získali USA - 73 mld USD, Španielsko - 25,2 mld USD, za nimi nasledujú Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. Oveľa zaujímavejšie pre nás je, že Rakúsko dosiahlo 11,2 mld USD, Poľsko 6 mld USD, Česká republika 3,6 mld a Maďarsko 2,7 mld USD. Najviac návštevníkov pricestovalo k nám zo susedných štátov - 21,6 mil. osôb. Takmer 9 mil. osôb prišlo zo štátov s bezvízovou povinnosťou a najmenší podiel predstavovali návštevníci zo štátov s vízovou povinnosťou - len 164-tis. osôb, čo je pokles až o 40 %. Jednoznačne dominovali motorizovaní návštevníci. Podiel cestujúcich vlakmi, autobusmi, loďami a lietadlami bol minimálny. predtým.
KRÁTKE POBYTY, NÍZKE VÝDAVKY- Cestovnému ruchu by pomohlo, keby sa zvýšil nielen počet zahraničných a domácich rekreantov, ale aj dĺžka ich pobytu v rekreačných zariadeniach alebo v hoteloch. To sa však ani vlani nezlepšilo. Ubytovacie zariadenia využívali najmä českí turisti, Poliaci, Nemci, Maďari, Rakúšania, Ukrajinci a Taliani. Pritom najväčší medziročný nárast v počte ubytovaných návštevníkov zaznamenali Slovinci, Poliaci, Belgičania a najväčší pokles Rusi a Ukrajinci. Mierne vzrástlo zastúpenie návštevníkov v nízkych výdavkových pásmach. Potvrdzuje sa, že kým si Slovensko nevybuduje po celom území potrebnú infraštruktúru a neposkytne kvalitné služby vo všetkých druhoch zariadení, solventní zámorskí, ale aj západoeurópski turisti zatiaľ nás budú skôr obchádzať ako navštevovať.
Stav CR na Slovensku - Nedostatočná reálna podpora a pozornosť zo strany štátu a aj chybná koncepcia spôsobuje, že cestovný ruch Slovenska zaostáva za okolitými krajinami . Porovnania Slovenska s okolitými krajinami na základe údajov vyplývajú veľmi negatívne.Samozrejme, okolité štáty majú väčšiu rozlohu a počet obyvateľov ako Slovensko.Maďarsko a ČR majú pritom nevýhodu, že nemôžu ponúkať strediská zimného cestovného ruchu aké má Slovensko, čiže ich príjmy sa koncentruje hlavne na letné obdobie. Slovensko nevyužíva výhodu, že turistickú sezónu má dlhšiu ako Maďarsko a ČR, pričom Rakúsko ukazuje, ako zimná sezóna zvyšuje príjmy z CR. Kde sú príčiny tohto vývoja?
Kvalita služieb- Nepriaznivé tendencie v posledných rokoch možno pozorovať aj cez vývoj štruktúry zahraničných návštevníkov. Rast podielu západoeurópskych krajín sa zastavil a dokonca mierne poklesol, naopak zvýšil sa podiel postsocialistických krajín, ktorých turisti majú nižšie priemerné výdavky. Dá sa povedať, že hostia neakceptujú ceny, pretože nezodpovedajú kvalite služieb. Za takýchto podmienok náročnejšia klientela odchádza a nahrádza ju menej náročná klientela ktorej postačuje aj lacnejšie ubytovanie. Dnes maximum čo Slovensko môže očakávať je rodina stredoškolského profesora z Nemecka, ale tá sa na Slovensko s veľkou pravdepodobnosťou už viac krát nevráti. Vyššie vrstvy Slovensko dlhodobo obchádzajú – pretože Slovensko neponúka štandart vo vyhovujúcej štruktúre a kvalite, na ktorý sú zvyknutý - chýbajú napríklad golfové ihriská, bezpečnosť a luxusná trieda – napr. strediská, kde hosť nepotrebuje peniaze, pretože všetko je v cene.
Domáci cestovný ruch -Najčastejším motívom dlhodobých pobytov Slovákov v zahraničí bol pobyt pri vode a to spolu 72,1 % - / z toho pri mori (64,6 %) a pobyt pri sladkej vode (7,5 %)/ .Najčastejším motívom dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu bol pobyt v horách (38,1 %), pobyt pri vode iba 27,7 % /. Aj zo štatistiky cieľov zahraničných turistov na Slovensku :rekreácia 46,1%, kultúra a poznávanie 32,4%, lyžovanie 11,5% a kúpeľný pobyt 9,8 % vidno, že Slovensku chýbajú možnosti kvalitného letného pobytu pri vode. More síce Slovensko nemá, a nebude mať, ale pobyt pri mori v letnom období môže nahradiť a aj predčiť pobyt pri termálnom žriedle, pri jazerách a priehradách , pokiaľ sa nachádzajú v peknom prostredí, pri komornom bazéne pri kaštieli.
Hlavné druhy rozvoja turizmu na Slovensku (podľa koncepčných materiálov vypracovaných Ústavom turizmu pre MH SR a schválených vládou SR) sú:
1. horský turizmus v celoročnom zábere (zimný s dominujúcim lyžovaním a letný s dominujúcou turistikou)
2. kúpeľný turizmus - klasický liečebný a preventívno - relaxačný, mestský turizmus - kultúrno-poznávací, konferenčný a business turizmus Spomínané druhy sú ťažiskové z hľadiska počtu turistov a ekonomických prínosov.
Ďalšie formy, z celoštátneho hľadiska doplnkové, v niektorých regiónoch však aj ako určujúce sú: - vodný turizmus, - vidiecky turizmus s agroturistikou, - pútnický turizmus, cykloturistika a rôzne alternatívne formy tzv. "soft turizmu".
Stupeň zastúpenia najrozšírenejších druhov/foriem turizmu, odhadnuté na základe dovolenkového pobytu v roku 1999 sú vyjadrené nasledovne: pobyt na horách (31,6%), pri vode (23,2%), v kúpeľoch (14,4%), u príbuzných a známych (12,5%), na vidieku (6,7%), mestský turizmus (3,2%).
Zásadne možno turizmus členiť na rekreačný a poznávací. Rekreačný a poznávací turizmus zahrňuje širokú štruktúru záujmov (kultúrny, náučný, spoločenský, zábavný, obchodný, nákupný, služobný, vedecký, kongresový, veľtržný, športový a pod.). Medzinárodného významu sú ciele ako mestá: historické, ako aj novorozvíjajúce sa, sídla so zachovanými urbanistickými celkami (historickými jadrami), architektúrou, pamätníky, múzeá, pútnické miesta, technické pamiatky, rázovité osídlenie, rôzne podujatia (folklórne, spoločenské, športové, veľtrhy a pod.). Tranzitný cestovný ruch sa prejavuje dvoma spôsobmi: (1) prechodom cez Slovensko, alebo (2) s cieľom (východiskom) na Slovensku. V prvom prípade ide o čisto zahraničných, v druhom aj o domácich účastníkov. U zahraničných návštevníkov prechádzajúcich Slovenskom prevládajú cesty v smere sever - juh a to najmä v letnej sezóne. Cesty v smere západ - východ vedú skôr k cieľom na Slovensku. U oboch druhov tranzitného cestovného ruchu je potrebné dosiahnuť' prerušenie cesty - či už návštevou pozoruhodných lokalít rekreačného, alebo aj záujmového cestovného ruchu, alebo až prenocovaním. Hlavnými formami tranzitného cestovného ruchu sú cestný tranzit a lodný tranzit po Dunaji. Najviac osôb tranzituje z Nemecka a Poľska. Najfrekventovanejší je úsek štátnej hranice s ČR, potom nasledujú hranice s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom. Najfrekventovanejšie hraničné priechody sú: Kúty, Petržalka, Svrčinovec, Trstená, Drietoma, Mníšek n. Popradom, Rusovce, Vyšné Nemecké, Makov. Vidiecky turizmus je založený na aktívnom využívaní vidieckeho osídlenia pre rekreačno-turistický pobyt. Hlavným rekreologickým faktorom sa stáva vlastné vidiecke prostredie, ktoré môže slúžiť ako východisko do rekreačného prostredia, ako miesto zabezpečenia alebo uskutočnenia pobytu (napr. ubytovanie, služby), ako cieľové miesto rekreácie a poznávania, pri forme agroturistiky dokonca aj zapojenie sa do pol'nohospodárskej a lesníckej výroby. Takmer všetky obce majú predpoklady turistického využitia.Výhodnejšie podmienky však majú obce s väzbou na rekreačné územie, s prírodnou alebo civilizačnou atraktivitou, v blízkosti dopravných trás, v území s rozvinutým turizmom a ekologicky kvalitnom prostredí. Z urbanistického hľadiska predpoklady majú všetky formy osídlenia - od kompaktného až po rozptýlené (lazy, majere, štále a pod.), v prostredí nížinnom až horskom.
Zimný CR na Slovensku sú prírodné podmienky ako stvorené pre zimnú sezónu. Najvyšším pohorím, ktoré láka lyžiarov, sú Vysoké Tatry. Okrem nich sa však dá stráviť krásna zima na mnohých romantických miestach. Vo Vysokých Tatrách patrí medzi najnavštevovanejšie miesta: Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Nízke Tatry, Chopok, Oravská Magura, Malá Fatra, Veľká Fatra, Donovaly, Slovenské Rudohorie, Spiš, Kremnické vrchy.
Letný CR- z dôvodu nestáleho počasia a absencie vodných plôch nie je na Slovensku rozvinutý vodný CR, ale poznávací a turistický CR. K najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu nielen u nás na Slovensku, ale v celej strednej Európe vôbec, patrí oblasťstredného Slovenska, ktorej os tvorí rieka Hron a centrom sú sídla, mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Sliač a Zvolen.
Štatistiky - Podľa sekcie cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR (MH) devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za rok 1999 vzrástli v porovnaní s rokom 1998 v korunovom vyjadrení o 11 % a dosiahli objem 19,1 mld Sk. Podľa údajov Svetovej turistickej organizácie (WTO) medzinárodné príjmy z cestovného ruchu vlani dosiahli 455 mld USD. Najviac získali USA - 73 mld USD, Španielsko - 25,2 mld USD, za nimi nasledujú Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. Oveľa zaujímavejšie pre nás je, že Rakúsko dosiahlo 11,2 mld USD, Poľsko 6 mld USD, Česká republika 3,6 mld a Maďarsko 2,7 mld USD. Najviac návštevníkov pricestovalo k nám zo susedných štátov - 21,6 mil. osôb. Takmer 9 mil. osôb prišlo zo štátov s bezvízovou povinnosťou a najmenší podiel predstavovali návštevníci zo štátov s vízovou povinnosťou - len 164-tis. osôb, čo je pokles až o 40 %. Jednoznačne dominovali motorizovaní návštevníci. Podiel cestujúcich vlakmi, autobusmi, loďami a lietadlami bol minimálny. predtým.
KRÁTKE POBYTY, NÍZKE VÝDAVKY- Cestovnému ruchu by pomohlo, keby sa zvýšil nielen počet zahraničných a domácich rekreantov, ale aj dĺžka ich pobytu v rekreačných zariadeniach alebo v hoteloch. To sa však ani vlani nezlepšilo. Ubytovacie zariadenia využívali najmä českí turisti, Poliaci, Nemci, Maďari, Rakúšania, Ukrajinci a Taliani. Pritom najväčší medziročný nárast v počte ubytovaných návštevníkov zaznamenali Slovinci, Poliaci, Belgičania a najväčší pokles Rusi a Ukrajinci. Mierne vzrástlo zastúpenie návštevníkov v nízkych výdavkových pásmach. Potvrdzuje sa, že kým si Slovensko nevybuduje po celom území potrebnú infraštruktúru a neposkytne kvalitné služby vo všetkých druhoch zariadení, solventní zámorskí, ale aj západoeurópski turisti zatiaľ nás budú skôr obchádzať ako navštevovať.
Stav CR na Slovensku - Nedostatočná reálna podpora a pozornosť zo strany štátu a aj chybná koncepcia spôsobuje, že cestovný ruch Slovenska zaostáva za okolitými krajinami . Porovnania Slovenska s okolitými krajinami na základe údajov vyplývajú veľmi negatívne.Samozrejme, okolité štáty majú väčšiu rozlohu a počet obyvateľov ako Slovensko.Maďarsko a ČR majú pritom nevýhodu, že nemôžu ponúkať strediská zimného cestovného ruchu aké má Slovensko, čiže ich príjmy sa koncentruje hlavne na letné obdobie. Slovensko nevyužíva výhodu, že turistickú sezónu má dlhšiu ako Maďarsko a ČR, pričom Rakúsko ukazuje, ako zimná sezóna zvyšuje príjmy z CR. Kde sú príčiny tohto vývoja?
Kvalita služieb- Nepriaznivé tendencie v posledných rokoch možno pozorovať aj cez vývoj štruktúry zahraničných návštevníkov. Rast podielu západoeurópskych krajín sa zastavil a dokonca mierne poklesol, naopak zvýšil sa podiel postsocialistických krajín, ktorých turisti majú nižšie priemerné výdavky. Dá sa povedať, že hostia neakceptujú ceny, pretože nezodpovedajú kvalite služieb. Za takýchto podmienok náročnejšia klientela odchádza a nahrádza ju menej náročná klientela ktorej postačuje aj lacnejšie ubytovanie. Dnes maximum čo Slovensko môže očakávať je rodina stredoškolského profesora z Nemecka, ale tá sa na Slovensko s veľkou pravdepodobnosťou už viac krát nevráti. Vyššie vrstvy Slovensko dlhodobo obchádzajú – pretože Slovensko neponúka štandart vo vyhovujúcej štruktúre a kvalite, na ktorý sú zvyknutý - chýbajú napríklad golfové ihriská, bezpečnosť a luxusná trieda – napr. strediská, kde hosť nepotrebuje peniaze, pretože všetko je v cene.
Domáci cestovný ruch -Najčastejším motívom dlhodobých pobytov Slovákov v zahraničí bol pobyt pri vode a to spolu 72,1 % - / z toho pri mori (64,6 %) a pobyt pri sladkej vode (7,5 %)/ .Najčastejším motívom dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu bol pobyt v horách (38,1 %), pobyt pri vode iba 27,7 % /. Aj zo štatistiky cieľov zahraničných turistov na Slovensku :rekreácia 46,1%, kultúra a poznávanie 32,4%, lyžovanie 11,5% a kúpeľný pobyt 9,8 % vidno, že Slovensku chýbajú možnosti kvalitného letného pobytu pri vode. More síce Slovensko nemá, a nebude mať, ale pobyt pri mori v letnom období môže nahradiť a aj predčiť pobyt pri termálnom žriedle, pri jazerách a priehradách , pokiaľ sa nachádzajú v peknom prostredí, pri komornom bazéne pri kaštieli.
Naša spiaca krásavica
Slovensko má toľko krás, že sa už nepýtame, kam cestovať, ale kam vycestovať najskôr
Článok v eProfite: 30.5.2007, Profit / Ján Blažej
V desiatke najnavštevovanejších turistických atrakcií je sedem slovenských aquaparkov a termálnych kúpalísk. Iné prieskumy za najatraktívnejšie považujú Vysoké a Nízke Tatry. Kúpele sa tiež hlásia o slovo a ochranári vyzdvihujú do popredia prírodné krásy, hoci vedia, že Slovensko má v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO viac historických a architektonických pamiatok než prírodných krás a rarít. Všetci však tvrdia to isté: Slovensko má čo ponúknuť.
1. Aquacity Poprad 750 000
2. Aquapark Tatralandia 650 000
3. Termálpark Veľký Meder 545 147
4. Termálne kúpalisko Podhájska 545 000
5. Thermal park Bešeňová 400 000
6. Termálne kúpalisko Vadaš 366 210
7. Zoologická záhrada Bojnice 353 712
8. Múzeum SNP Banská Bystrica 246 910
9. Zoologická záhrada Bratislava 237 416
10. Aquathermal Senec 230 000
11. SNM - Múzeum Bojnice 227 537
12. Oravské múzeum P.O.Hviezdoslava 200 306
(Najnavštevovanejšie turistické atrakcie, 2006, Prameň:Trend)
Dve jari
Pritom slovenský cestovný ruch prežíva od roku 1989 druhú jar, hoci v zložitých klimatických podmienkach. Príval v prvých rokoch po páde železnej opony zapríčinila zvedavosť. Niektorým Slovensko učarovalo, niektorým však zároveň zmizlo auto či peňaženka. Druhá jar prišla v máji 2004. Vstupom do Európskej únie prestali pohľady cez prsty, lebo v starých členských krajinách preskočili informácie, že Slovensko je krajina, ktorej sa darí. „Nemci to berú tak – ak sú v Únii, ak funguje ekonomika, krajina sa vzmáha, nuž je tam bezpečne a netreba sa cesty báť,“ hovorí zo skúsenosti viceprezident asociácie cestovných kancelárií a majiteľ CK Pressburg Travel R. Kohlmann. Len málokto sa týždeň rozhoduje v knižnici. Informovanosť o Slovensku bola v starých členských štátoch taká, aké sú u nás vedomosti o Bulharsku či Rumunsku. Aj s predsudkami. „Ocitli sme sa v únii, upútali na seba pozornosť a cestovný ruch dostal obrovskú šancu,“ tvrdí R. Kohlmann
Kto je náš hosť?
Niektorí by na Slovensku chceli vidieť plné lietadlá, tak ako to zažili za socializmu v Bulharsku a teraz v Stredomorí či Egypte. Malé Slovensko však veľmi nie je na masové nájazdy. Akurát v zime sa na popradskom letisku vyroja lyžiari z Moskvy, a do Piešťan, Trenčianskych Teplíc, Bojníc a Dudiniec si nemeckí seniori radšej priplatia na lietadlo, aby sa neterigali deň autobusom cez tri štáty. Slovensko je veľkosťou, či skôr malosťou, vhodné na rodinnú turistiku alebo cesty menších skupiniek. R. Kohlmannovi pri požiadavkách na väčšie množstvo peňazí na propagáciu cestovného ruchu chýba odborná diskusia o tom, čo by mal byť profilový produkt cestovného ruchu. Tatry a Spiš? Vodné parky či poznávacia turistika? Pamiatky zo zoznamu UNESCO? Letné či zimné dovolenky? Lyžovačky alebo kúpele? A koho prednostne osloviť? Seniorov alebo mládež? Bohatých, strednú vrstvu či chudobnejších postkomunistických susedov? Ak si na ktoromkoľvek veľtrhu cestovného ruchu v zahraničí zoradíme slovenské ponuky do jedného šíku so svetom, niektoré špičkové slovenské pamiatky sa môžu zdať ako druhoradé či treťoradé. Ale niektoré nie. Krásy Slovenska pripomínajú náhrdelník, len šnúročka, ktorá drahé kamene spája, je slabá.
Turistický priemysel
Cestovný ruch sa vo svete stal priemyselným odvetvím s jasnými pravidlami a trhom, a tvrdým konkurenčným bojom. Keď pôjde turista na grécku pláž, nepôjde už do Talianska. Čech i Poliak zistili, že slovenské vodné parky sú na polceste k maďarským. Pred pár rokmi v Nemecku dobre išli slovenské kúpele. Poľsko však s pomocou európskych fondov postavilo nové wellness hotely, a keďže z vlastného investovalo len časť peňazí, dnes má ponuku lacnejšiu. Podľa G. Kuliffaya treba rátať s tým, že krajiny V4, Nemci a Rakúšania, Rusi a Ukrajinci budú vždy najčastejšími hosťami. Zaregistroval signály záujmu o letné tábory ukrajinských detí na Slovensku. Zaujímavou skupinou sú vraj aj ukrajinskí vojaci, ktorí hľadajú miesta na rekreáciu. V Nemecku rastie záujem o autobusovú turistiku, starší ľudia jej vo väčšej miere dávajú prednosť pred autom. Podchytiť treba aj školské výlety, pretože o pár rokov sa môžu vrátiť na staré známe miesta s rodinami. Súčasne sa však musí Slovensko uchádzať o očakávaný prílev solventných turistov z Japonska, Číny, Indie a ďalších ázijských krajín.
Čo chcú vedieť turisti?
Rusi: kde sú päťhviezdičkové hotely, viac o hradoch, zámkoch, jaskyniach, kúpeľoch, mladší o raftingu, paraglajdingu a ďalších adrenalínových športoch.
Poliaci: kde sa dá lyžovať a večer kúpať v termálnych vodách, či sa dajú na hradoch a zámkoch usporadúvať firemné akcie, či sa dá korčuľovať v ľadových jaskyniach.
Holanďania: hľadajú konkrétne obce a mestečká najmä na východnom Slovensku, o ktorých kdesi čítali, historické miesta z druhej svetovej vojny, Dukliansky priesmyk.
Rakúšania: čoraz viac o Malých Karpatoch a území od Bratislavy po Trnavu, o Spiši a podtatranskom regióne, kúpeľoch Piešťany a Bojnice, o miestach, odkiaľ pochádzajú predkovia a niektorí o miestach, kde boli ako deti cez vojnu.
Nemci: aj informácie o rodiskách ich predkov, o kempoch pre karavany.
Čo si chvália?
Nemci: prírodu, kúpele, pohostinnosť, čoraz lepšie služby, dobré ceny.
Rusi: hory, krásnu prírodu, termálne pramene, kvalitu kúpeľnej liečby, malú jazykovú bariéru, dobré ceny ubytovania a stravovania, bezpečnosť v krajine.
Poliaci: veľa atrakcií na malej ploche, atraktívne ceny v porovnaní s Poľskom, veľa nových zaujímavých doplnkových služieb (bobové dráhy, westernové mestečko, adrenalínové lanové dráhy, lyžiarske strediská a kúpele na čoraz vyššej úrovni, paraglajding, bowling, horské kolobežky), nové investície do lyžiarskych stredísk a kúpeľov, dobrú dostupnosť po kvalitných cestách, diaľnice.
Holanďania: krásnu prírodu, históriu, otvorenosť, priateľskosť, pohostinnosť. Sú tým zaskočení, pretože štyridsaťročná propaganda na Západe urobila svoje.
Rakúšania: mnohí prichádzali s predsudkami, čakali horšie služby.
Na čo sa sťažujú?
Nemci: niekde ešte stále na nedostatočnú hygienu (najmä toalety), dopravu a dopravné služby, jazykovú bariéru v niektorých regiónoch, krádeže áut, vykrádanie áut a karavanov, nedostatok cudzojazyčných informácií, nedostatočné orientačné značenie, neoprávnené a prehnane vysoké pokuty za priestupky, ktoré pokladajú za prehnané.
Rusi: absenciu leteckého spojenia z Ruska, málo hotelov vyšších kategórií, občas nízku kvalitu služieb (najmä gastronomických), málo doplnkových služieb (fakultatívne výlev do okolia i po celom Slovensku, diskotéky, nočné reštaurácie a bary v turistických strediskách), vysoké ceny vlekov, lanoviek, celodenných vstupov do aquaparkov.
Poliaci: veľmi zlé autobusové a vlakové spojenie, neexistujúce letecké spojenie z Poľska. Často im chýba úsmev a milá komunikatívnosť v hoteloch, informačných strediskách a ochota pri rezervovaní ubytovania telefonicky či e-mailom. Odpovede e-mailom prichádzajú neskoro, keď si už klient vybral inú alternatívu. Vysoké vstupné do aquaparkov, na vleky, drahé ubytovanie. Po 21. hodine je otvorených málo obchodov, reštaurácií a kaviarní, málo je nočných zábavných podnikov. Policajti sú arogantní a pokuty vyberajú za priestupky, ktorých si turista nie je vedomý.
Holanďania: jazyková bariéra na miestach, kde to prekvapuje (hotely, informačné kancelárie, policajné stanice), neoznačené zaujímavé miesta, informácie o verejnej doprave len v slovenčine, niekedy ľahostajnosť a nezáujem o klienta.
Rakúšania: minimum negatívnych skúseností, naposledy si jeden návštevník Bratislavy sťažoval na revízora, ktorý inkasoval 35 eur, lebo hosť mal iba desaťminútový cestovný lístok, hoci mal mať polhodinový.
Článok v eProfite: 30.5.2007, Profit / Ján Blažej
V desiatke najnavštevovanejších turistických atrakcií je sedem slovenských aquaparkov a termálnych kúpalísk. Iné prieskumy za najatraktívnejšie považujú Vysoké a Nízke Tatry. Kúpele sa tiež hlásia o slovo a ochranári vyzdvihujú do popredia prírodné krásy, hoci vedia, že Slovensko má v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO viac historických a architektonických pamiatok než prírodných krás a rarít. Všetci však tvrdia to isté: Slovensko má čo ponúknuť.
1. Aquacity Poprad 750 000
2. Aquapark Tatralandia 650 000
3. Termálpark Veľký Meder 545 147
4. Termálne kúpalisko Podhájska 545 000
5. Thermal park Bešeňová 400 000
6. Termálne kúpalisko Vadaš 366 210
7. Zoologická záhrada Bojnice 353 712
8. Múzeum SNP Banská Bystrica 246 910
9. Zoologická záhrada Bratislava 237 416
10. Aquathermal Senec 230 000
11. SNM - Múzeum Bojnice 227 537
12. Oravské múzeum P.O.Hviezdoslava 200 306
(Najnavštevovanejšie turistické atrakcie, 2006, Prameň:Trend)
Dve jari
Pritom slovenský cestovný ruch prežíva od roku 1989 druhú jar, hoci v zložitých klimatických podmienkach. Príval v prvých rokoch po páde železnej opony zapríčinila zvedavosť. Niektorým Slovensko učarovalo, niektorým však zároveň zmizlo auto či peňaženka. Druhá jar prišla v máji 2004. Vstupom do Európskej únie prestali pohľady cez prsty, lebo v starých členských krajinách preskočili informácie, že Slovensko je krajina, ktorej sa darí. „Nemci to berú tak – ak sú v Únii, ak funguje ekonomika, krajina sa vzmáha, nuž je tam bezpečne a netreba sa cesty báť,“ hovorí zo skúsenosti viceprezident asociácie cestovných kancelárií a majiteľ CK Pressburg Travel R. Kohlmann. Len málokto sa týždeň rozhoduje v knižnici. Informovanosť o Slovensku bola v starých členských štátoch taká, aké sú u nás vedomosti o Bulharsku či Rumunsku. Aj s predsudkami. „Ocitli sme sa v únii, upútali na seba pozornosť a cestovný ruch dostal obrovskú šancu,“ tvrdí R. Kohlmann
Kto je náš hosť?
Niektorí by na Slovensku chceli vidieť plné lietadlá, tak ako to zažili za socializmu v Bulharsku a teraz v Stredomorí či Egypte. Malé Slovensko však veľmi nie je na masové nájazdy. Akurát v zime sa na popradskom letisku vyroja lyžiari z Moskvy, a do Piešťan, Trenčianskych Teplíc, Bojníc a Dudiniec si nemeckí seniori radšej priplatia na lietadlo, aby sa neterigali deň autobusom cez tri štáty. Slovensko je veľkosťou, či skôr malosťou, vhodné na rodinnú turistiku alebo cesty menších skupiniek. R. Kohlmannovi pri požiadavkách na väčšie množstvo peňazí na propagáciu cestovného ruchu chýba odborná diskusia o tom, čo by mal byť profilový produkt cestovného ruchu. Tatry a Spiš? Vodné parky či poznávacia turistika? Pamiatky zo zoznamu UNESCO? Letné či zimné dovolenky? Lyžovačky alebo kúpele? A koho prednostne osloviť? Seniorov alebo mládež? Bohatých, strednú vrstvu či chudobnejších postkomunistických susedov? Ak si na ktoromkoľvek veľtrhu cestovného ruchu v zahraničí zoradíme slovenské ponuky do jedného šíku so svetom, niektoré špičkové slovenské pamiatky sa môžu zdať ako druhoradé či treťoradé. Ale niektoré nie. Krásy Slovenska pripomínajú náhrdelník, len šnúročka, ktorá drahé kamene spája, je slabá.
Turistický priemysel
Cestovný ruch sa vo svete stal priemyselným odvetvím s jasnými pravidlami a trhom, a tvrdým konkurenčným bojom. Keď pôjde turista na grécku pláž, nepôjde už do Talianska. Čech i Poliak zistili, že slovenské vodné parky sú na polceste k maďarským. Pred pár rokmi v Nemecku dobre išli slovenské kúpele. Poľsko však s pomocou európskych fondov postavilo nové wellness hotely, a keďže z vlastného investovalo len časť peňazí, dnes má ponuku lacnejšiu. Podľa G. Kuliffaya treba rátať s tým, že krajiny V4, Nemci a Rakúšania, Rusi a Ukrajinci budú vždy najčastejšími hosťami. Zaregistroval signály záujmu o letné tábory ukrajinských detí na Slovensku. Zaujímavou skupinou sú vraj aj ukrajinskí vojaci, ktorí hľadajú miesta na rekreáciu. V Nemecku rastie záujem o autobusovú turistiku, starší ľudia jej vo väčšej miere dávajú prednosť pred autom. Podchytiť treba aj školské výlety, pretože o pár rokov sa môžu vrátiť na staré známe miesta s rodinami. Súčasne sa však musí Slovensko uchádzať o očakávaný prílev solventných turistov z Japonska, Číny, Indie a ďalších ázijských krajín.
Čo chcú vedieť turisti?
Rusi: kde sú päťhviezdičkové hotely, viac o hradoch, zámkoch, jaskyniach, kúpeľoch, mladší o raftingu, paraglajdingu a ďalších adrenalínových športoch.
Poliaci: kde sa dá lyžovať a večer kúpať v termálnych vodách, či sa dajú na hradoch a zámkoch usporadúvať firemné akcie, či sa dá korčuľovať v ľadových jaskyniach.
Holanďania: hľadajú konkrétne obce a mestečká najmä na východnom Slovensku, o ktorých kdesi čítali, historické miesta z druhej svetovej vojny, Dukliansky priesmyk.
Rakúšania: čoraz viac o Malých Karpatoch a území od Bratislavy po Trnavu, o Spiši a podtatranskom regióne, kúpeľoch Piešťany a Bojnice, o miestach, odkiaľ pochádzajú predkovia a niektorí o miestach, kde boli ako deti cez vojnu.
Nemci: aj informácie o rodiskách ich predkov, o kempoch pre karavany.
Čo si chvália?
Nemci: prírodu, kúpele, pohostinnosť, čoraz lepšie služby, dobré ceny.
Rusi: hory, krásnu prírodu, termálne pramene, kvalitu kúpeľnej liečby, malú jazykovú bariéru, dobré ceny ubytovania a stravovania, bezpečnosť v krajine.
Poliaci: veľa atrakcií na malej ploche, atraktívne ceny v porovnaní s Poľskom, veľa nových zaujímavých doplnkových služieb (bobové dráhy, westernové mestečko, adrenalínové lanové dráhy, lyžiarske strediská a kúpele na čoraz vyššej úrovni, paraglajding, bowling, horské kolobežky), nové investície do lyžiarskych stredísk a kúpeľov, dobrú dostupnosť po kvalitných cestách, diaľnice.
Holanďania: krásnu prírodu, históriu, otvorenosť, priateľskosť, pohostinnosť. Sú tým zaskočení, pretože štyridsaťročná propaganda na Západe urobila svoje.
Rakúšania: mnohí prichádzali s predsudkami, čakali horšie služby.
Na čo sa sťažujú?
Nemci: niekde ešte stále na nedostatočnú hygienu (najmä toalety), dopravu a dopravné služby, jazykovú bariéru v niektorých regiónoch, krádeže áut, vykrádanie áut a karavanov, nedostatok cudzojazyčných informácií, nedostatočné orientačné značenie, neoprávnené a prehnane vysoké pokuty za priestupky, ktoré pokladajú za prehnané.
Rusi: absenciu leteckého spojenia z Ruska, málo hotelov vyšších kategórií, občas nízku kvalitu služieb (najmä gastronomických), málo doplnkových služieb (fakultatívne výlev do okolia i po celom Slovensku, diskotéky, nočné reštaurácie a bary v turistických strediskách), vysoké ceny vlekov, lanoviek, celodenných vstupov do aquaparkov.
Poliaci: veľmi zlé autobusové a vlakové spojenie, neexistujúce letecké spojenie z Poľska. Často im chýba úsmev a milá komunikatívnosť v hoteloch, informačných strediskách a ochota pri rezervovaní ubytovania telefonicky či e-mailom. Odpovede e-mailom prichádzajú neskoro, keď si už klient vybral inú alternatívu. Vysoké vstupné do aquaparkov, na vleky, drahé ubytovanie. Po 21. hodine je otvorených málo obchodov, reštaurácií a kaviarní, málo je nočných zábavných podnikov. Policajti sú arogantní a pokuty vyberajú za priestupky, ktorých si turista nie je vedomý.
Holanďania: jazyková bariéra na miestach, kde to prekvapuje (hotely, informačné kancelárie, policajné stanice), neoznačené zaujímavé miesta, informácie o verejnej doprave len v slovenčine, niekedy ľahostajnosť a nezáujem o klienta.
Rakúšania: minimum negatívnych skúseností, naposledy si jeden návštevník Bratislavy sťažoval na revízora, ktorý inkasoval 35 eur, lebo hosť mal iba desaťminútový cestovný lístok, hoci mal mať polhodinový.
sobota 22. septembra 2007
„Prečo sa nerozvíja turizmus na Slovensku?“
„Prečo sa nerozvíja turizmus na Slovensku?“
Mnohé časti Slovenska sú pre turistov ešte stále nedostupné. Chýbajú hotely, reštaurácie aj informačné strediská... http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/geografia/15920/?page=0
Mnohé časti Slovenska sú pre turistov ešte stále nedostupné. Chýbajú hotely, reštaurácie aj informačné strediská... http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/geografia/15920/?page=0
nedeľa 16. septembra 2007
ŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU I. - VI. 2007
ŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU I. - VI. 2007
Pricestovania zahranièných návštevníkov
Pricestovania podla dopravných prostriedkov
Pocet osobných dopravných prostriedkov
1. - 6. 2007
spolu ......6 792 736
motorové vozidlá
6 754 456
vlaky
29 939
lode
1 121
lietadlá
7 220
Zdroj: Národná banka SlovenskaŠtatistický úrad SR
Vzdialenost sídla respondenta od hraníc so Slovenskom (celý súbor, t.j. netranzitní aj tranzitní)
vzdialenost od hraníc SR (v km)
do 50 .............................,61
51 - 100 ......................25,81
101 - 150 ....................10,69
151 - 200 ....................10,13
viac ako 201 ...............34,76
Spolu .........................100,00
Skladba návštevníkov podla veku
veková kategória
15 - 24 rokov ...........................9,58%
25 - 34 rokov ........................25,10%
35 - 44 rokov ........................32,07%
45 - 54 rokov ........................21,93%
55 a viac rokov .....................11,32%
Spolu ..................................100,00%
Skladba návštevníkov
CR ..........................30,96%
Belgicko ..................0,95%
Madarsko ..............22,41%
Litva ........................0,87%
Polsko ....................16,39%
Rumunsko ..............0,87%
Nemecko .................9,03%
Velká Británia ........0,87%
Rakúsko .................6,41%
Lotyšsko ...............0,63%
Holandsko .............1,74%
Dánsko ..................0,40%
Taliansko ..............1,66%
Švajèiarsko ..........0,40%
Ukrajina............... 1,66%
Rusko ...................0,32%
Francúzsko .........1,43%
Švédsko ..............0,32%
Chorvátsko ........1,35%
USA.................... 0,32%
Slovinsko............ 1,03%
Návštevníci - veková kategória
CR
15 - 24 7.93%
25 - 34 29,92%
35 - 44 32,99%
45 - 54 19,95%
55 - 9,21%
Polsko
15 - 24 5,31%
25 - 34 21,26%
35 - 44 39,13%
45 -54 26,09%
55- 8,21%
Rakúsko
15 - 24 6,17%
25 - 34 12,35%
35 - 44 41,98%
45 - 54 27,16%
55- 12,35%
Madarsko
15 - 24 7,07%
25 - 34 31,80%
35 - 44 32,16%
45 - 54 23,32%
55- 5,65%
Ukrajina
15 - 24 9,52%
25 - 34 19,05%
35 - 44 52,38%
45 - 54 9,52%
55- 9,52%
Nemecko
15 - 24 7,89%
25 - 34 13,16%
35 - 44 23,68%
45 - 54 19,30%
55- 35,96%
ostatné
15 - 24 25,90%
25 -34 22,29%
35 - 44 19,28%
45 - 54 19,88%
55 - 12,65%
Sociálny status návštevníkov
vyššia trieda
CR 20,20%
Polsko 15,46%
Rakúsko 19,75%
Madarsko 12,01%
Nemecko 10,53%
Ukrajina 14,29%
ostatné 13,86%
vyššia stredná
CR 20,46%
Polsko 31,40%
Rakúsko 23,46%
Madarsko 31,80%
Nemecko 30,70%
Ukrajina 19,05%
ostatné 33,12%
nižšia stredná
CR 39,13%
Polsko 34,78%
Rakúsko 35,80%
Madarsko 32,16%
Nemecko 26,32%
Ukrajina 19,05%
ostatné 15,06%
nižšia trieda
CR 9,72%
Polsko 11,11%
Rakúsko 9,88%
Madarsko 9,54%
Nemecko 3,51%
Ukrajina 28,57%
ostatné 1,81%
dôchodcovia + ženy v domácnosti
CR ...............................5,12%
Polsko......................... 2,42%
Rakúsko .....................7,41%
Madarsko ..................9,54%
Nemecko .................22,81%
Ukrajina ..................14,29%
ostatné .....................6,02%
študenti
CR .............................5,37%
Polsko....................... 4,83%
Rakúsko ...................3,70%
Madarsko................ 4,95%
Nemecko .................6,14%
Ukrajina.................. 4,76%
ostatné................. 30,12%
Vzdialenost domáceho sídla návštevníkov (vrátane tranzitných) od hraníc so Slovenskom podla vysielajúcej krajiny (v km)
CR
do 50 .....................24,30%
50 - 100 ..............34,53%
100 - 150 ...........10,74%
150 - 200 .............9,46%
nad 200 .............20,97%
Polsko
do 50 ......................9,66%
50 - 100 ...............27,54%
100 - 150 ............23,19%
150 - 200 ............21,26%
nad 200 ..............18,36%
Rakúsko
do 50 ...................11,11%
50 - 100 .............22,22%
100 - 150 ...........24,69%
150 - 200 ..........28,40%
nad 200 .............13,58%
Madarsko
do 50 ..................35,69%
50 - 100 ............38,52%
100 - 150 .............7,77%
150 - 200 .............8,13%
nad 200 ................9,89%
Ukrajina
do 50 ...................47,62%
50 - 100.............. 33,33%
100 - 150 ............14,29%
150 - 200.............. 4,76%
nad 200................. 0,00%
Úcel návštevy (vrátane tranzitných)
tranzit..........................................................24,23%
pracovná, študijná cesta...........................23,04%
zimný rekreacný pobyt............................14,49%
návšteva rodiny/známych.......................12,35%
nákupná turistika......................................14,49%
iný rekreaèný pobyt ..................................3,25%
kult.-poznávací turizmus ..........................4,51%
Pobyt v kúpeloch .......................................3,64%
Navštívené regióny (tranzitní aj netranzitní návštevníci, % odpovedí )
Bratislavský .........................21,4 %
Severopovažský .................10,7 %
Tatranský ............................10,7 %
Oravský .................................8,2 %
Dolnopovažský.......................7,6 %
Podunajský.............................7,5 %
Liptovský...............................6,8 %
Košický...................................3,9 %
Horehronský ........................3,8 %
Strednopovažský .................3,4 %
Záhorský ...............................2,5 %
Dolnozemplínsky ..................2,4 %
Hornonitriansky ...................2,3 %
Nitriansky .............................2,1 %
Turciansky ...........................2,0 %
Ipelský ..................................1,7 %
Šarišský ................................1,2 %
Pohronský ............................0,9 %
Hornozemplínsky ................0,5 %
Gemerský............................. 0,3 %
Spišský ..................................0,1 %
Zloženie výdavkov za ubytovanie (Netranzitní)
od 0 do 5 USD .................................62,3 %
nad 5 do 10 USD ...............................9,1 %
nad 10 do 20 USD ..........................10,4 %
nad 20 do 30 USD ............................7,2 %
nad 30 do 40 USD ............................3,8 %
nad 40 USD .......................................7,2 %
Pricestovania zahranièných návštevníkov
Pricestovania podla dopravných prostriedkov
Pocet osobných dopravných prostriedkov
1. - 6. 2007
spolu ......6 792 736
motorové vozidlá
6 754 456
vlaky
29 939
lode
1 121
lietadlá
7 220
Zdroj: Národná banka SlovenskaŠtatistický úrad SR
Vzdialenost sídla respondenta od hraníc so Slovenskom (celý súbor, t.j. netranzitní aj tranzitní)
vzdialenost od hraníc SR (v km)
do 50 .............................,61
51 - 100 ......................25,81
101 - 150 ....................10,69
151 - 200 ....................10,13
viac ako 201 ...............34,76
Spolu .........................100,00
Skladba návštevníkov podla veku
veková kategória
15 - 24 rokov ...........................9,58%
25 - 34 rokov ........................25,10%
35 - 44 rokov ........................32,07%
45 - 54 rokov ........................21,93%
55 a viac rokov .....................11,32%
Spolu ..................................100,00%
Skladba návštevníkov
CR ..........................30,96%
Belgicko ..................0,95%
Madarsko ..............22,41%
Litva ........................0,87%
Polsko ....................16,39%
Rumunsko ..............0,87%
Nemecko .................9,03%
Velká Británia ........0,87%
Rakúsko .................6,41%
Lotyšsko ...............0,63%
Holandsko .............1,74%
Dánsko ..................0,40%
Taliansko ..............1,66%
Švajèiarsko ..........0,40%
Ukrajina............... 1,66%
Rusko ...................0,32%
Francúzsko .........1,43%
Švédsko ..............0,32%
Chorvátsko ........1,35%
USA.................... 0,32%
Slovinsko............ 1,03%
Návštevníci - veková kategória
CR
15 - 24 7.93%
25 - 34 29,92%
35 - 44 32,99%
45 - 54 19,95%
55 - 9,21%
Polsko
15 - 24 5,31%
25 - 34 21,26%
35 - 44 39,13%
45 -54 26,09%
55- 8,21%
Rakúsko
15 - 24 6,17%
25 - 34 12,35%
35 - 44 41,98%
45 - 54 27,16%
55- 12,35%
Madarsko
15 - 24 7,07%
25 - 34 31,80%
35 - 44 32,16%
45 - 54 23,32%
55- 5,65%
Ukrajina
15 - 24 9,52%
25 - 34 19,05%
35 - 44 52,38%
45 - 54 9,52%
55- 9,52%
Nemecko
15 - 24 7,89%
25 - 34 13,16%
35 - 44 23,68%
45 - 54 19,30%
55- 35,96%
ostatné
15 - 24 25,90%
25 -34 22,29%
35 - 44 19,28%
45 - 54 19,88%
55 - 12,65%
Sociálny status návštevníkov
vyššia trieda
CR 20,20%
Polsko 15,46%
Rakúsko 19,75%
Madarsko 12,01%
Nemecko 10,53%
Ukrajina 14,29%
ostatné 13,86%
vyššia stredná
CR 20,46%
Polsko 31,40%
Rakúsko 23,46%
Madarsko 31,80%
Nemecko 30,70%
Ukrajina 19,05%
ostatné 33,12%
nižšia stredná
CR 39,13%
Polsko 34,78%
Rakúsko 35,80%
Madarsko 32,16%
Nemecko 26,32%
Ukrajina 19,05%
ostatné 15,06%
nižšia trieda
CR 9,72%
Polsko 11,11%
Rakúsko 9,88%
Madarsko 9,54%
Nemecko 3,51%
Ukrajina 28,57%
ostatné 1,81%
dôchodcovia + ženy v domácnosti
CR ...............................5,12%
Polsko......................... 2,42%
Rakúsko .....................7,41%
Madarsko ..................9,54%
Nemecko .................22,81%
Ukrajina ..................14,29%
ostatné .....................6,02%
študenti
CR .............................5,37%
Polsko....................... 4,83%
Rakúsko ...................3,70%
Madarsko................ 4,95%
Nemecko .................6,14%
Ukrajina.................. 4,76%
ostatné................. 30,12%
Vzdialenost domáceho sídla návštevníkov (vrátane tranzitných) od hraníc so Slovenskom podla vysielajúcej krajiny (v km)
CR
do 50 .....................24,30%
50 - 100 ..............34,53%
100 - 150 ...........10,74%
150 - 200 .............9,46%
nad 200 .............20,97%
Polsko
do 50 ......................9,66%
50 - 100 ...............27,54%
100 - 150 ............23,19%
150 - 200 ............21,26%
nad 200 ..............18,36%
Rakúsko
do 50 ...................11,11%
50 - 100 .............22,22%
100 - 150 ...........24,69%
150 - 200 ..........28,40%
nad 200 .............13,58%
Madarsko
do 50 ..................35,69%
50 - 100 ............38,52%
100 - 150 .............7,77%
150 - 200 .............8,13%
nad 200 ................9,89%
Ukrajina
do 50 ...................47,62%
50 - 100.............. 33,33%
100 - 150 ............14,29%
150 - 200.............. 4,76%
nad 200................. 0,00%
Úcel návštevy (vrátane tranzitných)
tranzit..........................................................24,23%
pracovná, študijná cesta...........................23,04%
zimný rekreacný pobyt............................14,49%
návšteva rodiny/známych.......................12,35%
nákupná turistika......................................14,49%
iný rekreaèný pobyt ..................................3,25%
kult.-poznávací turizmus ..........................4,51%
Pobyt v kúpeloch .......................................3,64%
Navštívené regióny (tranzitní aj netranzitní návštevníci, % odpovedí )
Bratislavský .........................21,4 %
Severopovažský .................10,7 %
Tatranský ............................10,7 %
Oravský .................................8,2 %
Dolnopovažský.......................7,6 %
Podunajský.............................7,5 %
Liptovský...............................6,8 %
Košický...................................3,9 %
Horehronský ........................3,8 %
Strednopovažský .................3,4 %
Záhorský ...............................2,5 %
Dolnozemplínsky ..................2,4 %
Hornonitriansky ...................2,3 %
Nitriansky .............................2,1 %
Turciansky ...........................2,0 %
Ipelský ..................................1,7 %
Šarišský ................................1,2 %
Pohronský ............................0,9 %
Hornozemplínsky ................0,5 %
Gemerský............................. 0,3 %
Spišský ..................................0,1 %
Zloženie výdavkov za ubytovanie (Netranzitní)
od 0 do 5 USD .................................62,3 %
nad 5 do 10 USD ...............................9,1 %
nad 10 do 20 USD ..........................10,4 %
nad 20 do 30 USD ............................7,2 %
nad 30 do 40 USD ............................3,8 %
nad 40 USD .......................................7,2 %
Najnavštevovanejšie turistické atrakcie (2005)
Zaujímavý článok v eTrende:
1.5.2006, TREND / Jarmila Horváthová
Počet návštevníkov
1. Termálpark Veľký Meder 634 584
2. Aquapark Tatralandia 570 000
3. Thermal park Bešeňová 500 000
4. Aquacity Poprad 490 000
5. Termálne kúpalisko Podhájska 472 000
6. Zoologická záhrada Bojnice 337 057
7. Termálne kúpalisko Vadaš 289 300
8. Múzeum SNP Banská Bystrica 271 479
9. SNM - Múzeum Bojnice 242 442
10. Aquathermal Senec 220 000
11. Zoologická záhrada Bratislava 202 954
12. SNM - Múzeum Betliar 189 721
13. Oravské múzeum P.O.Hviezdoslava 188 298
14. SNM - Múzeum Červený Kameň 178 025
15. SNM - Spišské múzeum 168 041
16. Demänovská jaskyňa slobody 160 144
17. Ľubovnianske múzeum 158 167
18. Zoologická záhrada Košice 146 120
19. Belianska jaskyňa 115 163
20. SNM - Historické múzeum na Bratislavskom hrade 113 740
21. Demänovská ľadová jaskyňa 106 294
22. Dobšinská ľadová jaskyňa 104 513
23. Termálne kúpalisko Kováčová 94 602
24. SNM - Prírodovedné múzeum 86 933
25. Ľubovniansky hrad 74 646
26. Zoologická záhrada Spišská Nová Ves 70 000
27. SNM - Hudobné múzeum 65 318
28. Múzeum vo Svätom Antone 60 000
29. Slovenské technické múzeum Košice 55 913
30. Termálne kúpalisko Margita-Ilona 52 000
31. Oravská galéria Dolný Kubín 51 980
32. SNM - Múzeá v Martine 49 340
33. Galéria P.M.Bohúňa Lipt. Mikuláš 41 319
34. Termálne kúpalisko Katarína Terchová 38 242
35. SNM - Múzeum SNR38 181
36. Ochtínska aragonitová jaskyňa 35 676
37. Šariská Galéria Prešov 34 376
38. Jaskyňa Driny 33 265
39. Jaskyňa Domica 31 146
40. SNG Bratislava 27 660
41. SNG Zvolenský zámok 26 260
42. SNM - Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry 24 586
43. Važecká jaskyňa 23 278
44. Bystrianska jaskyňa 23 070
45. Harmanecká jaskyňa 20 356
46. Jasovská jaskyňa 17 713
47. Turčianska galéria Martin 15 842
48. Novohradské múzeum a galéria Lučenec 15 283
49. SNM - Múzeum bábkarských kultúr a hračiek 14 912
50. Gombasecká jaskyňa 14 350
51. Galéria M.A.Bazovského v Trenčíne 11 452
52. Záhorská galéria Senica 10 890
53. SNM - Múzeum židovskej kultúry 10 735
54. Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo 9 500
55. SNG Galéria Ľ Fullu Ružomberok 8 652
56. SNG Kaštiel Strážky 7 577
57. SNM - Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku 5 877
58. SNM - Archeoôogické múzeum 2 997
59. SNM - Múzeum kultúry karpatských Nemcov 1 916
60. SNG GIU Shaubmarov mlyn Pezinok 1 870
PRAMEŇ:údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila dokumentácia TRENDU
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
