Naša spiaca krásavica

Slovensko má toľko krás, že sa už nepýtame, kam cestovať, ale kam vycestovať najskôr
Článok v eProfite: 30.5.2007, Profit / Ján Blažej

V desiatke najnavštevovanejších turistických atrakcií je sedem slovenských aquaparkov a termálnych kúpalísk. Iné prieskumy za najatraktívnejšie považujú Vysoké a Nízke Tatry. Kúpele sa tiež hlásia o slovo a ochranári vyzdvihujú do popredia prírodné krásy, hoci vedia, že Slovensko má v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO viac historických a architektonických pamiatok než prírodných krás a rarít. Všetci však tvrdia to isté: Slovensko má čo ponúknuť.

1. Aquacity Poprad 750 000
2. Aquapark Tatralandia 650 000
3. Termálpark Veľký Meder 545 147
4. Termálne kúpalisko Podhájska 545 000
5. Thermal park Bešeňová 400 000
6. Termálne kúpalisko Vadaš 366 210
7. Zoologická záhrada Bojnice 353 712
8. Múzeum SNP Banská Bystrica 246 910
9. Zoologická záhrada Bratislava 237 416
10. Aquathermal Senec 230 000
11. SNM - Múzeum Bojnice 227 537
12. Oravské múzeum P.O.Hviezdoslava 200 306
(Najnavštevovanejšie turistické atrakcie, 2006, Prameň:Trend)

Dve jari
Pritom slovenský cestovný ruch prežíva od roku 1989 druhú jar, hoci v zložitých klimatických podmienkach. Príval v prvých rokoch po páde železnej opony zapríčinila zvedavosť. Niektorým Slovensko učarovalo, niektorým však zároveň zmizlo auto či peňaženka. Druhá jar prišla v máji 2004. Vstupom do Európskej únie prestali pohľady cez prsty, lebo v starých členských krajinách preskočili informácie, že Slovensko je krajina, ktorej sa darí. „Nemci to berú tak – ak sú v Únii, ak funguje ekonomika, krajina sa vzmáha, nuž je tam bezpečne a netreba sa cesty báť,“ hovorí zo skúsenosti viceprezident asociácie cestovných kancelárií a majiteľ CK Pressburg Travel R. Kohlmann. Len málokto sa týždeň rozhoduje v knižnici. Informovanosť o Slovensku bola v starých členských štátoch taká, aké sú u nás vedomosti o Bulharsku či Rumunsku. Aj s predsudkami. „Ocitli sme sa v únii, upútali na seba pozornosť a cestovný ruch dostal obrovskú šancu,“ tvrdí R. Kohlmann
Kto je náš hosť?
Niektorí by na Slovensku chceli vidieť plné lietadlá, tak ako to zažili za socializmu v Bulharsku a teraz v Stredomorí či Egypte. Malé Slovensko však veľmi nie je na masové nájazdy. Akurát v zime sa na popradskom letisku vyroja lyžiari z Moskvy, a do Piešťan, Trenčianskych Teplíc, Bojníc a Dudiniec si nemeckí seniori radšej priplatia na lietadlo, aby sa neterigali deň autobusom cez tri štáty. Slovensko je veľkosťou, či skôr malosťou, vhodné na rodinnú turistiku alebo cesty menších skupiniek. R. Kohlmannovi pri požiadavkách na väčšie množstvo peňazí na propagáciu cestovného ruchu chýba odborná diskusia o tom, čo by mal byť profilový produkt cestovného ruchu. Tatry a Spiš? Vodné parky či poznávacia turistika? Pamiatky zo zoznamu UNESCO? Letné či zimné dovolenky? Lyžovačky alebo kúpele? A koho prednostne osloviť? Seniorov alebo mládež? Bohatých, strednú vrstvu či chudobnejších postkomunistických susedov? Ak si na ktoromkoľvek veľtrhu cestovného ruchu v zahraničí zoradíme slovenské ponuky do jedného šíku so svetom, niektoré špičkové slovenské pamiatky sa môžu zdať ako druhoradé či treťoradé. Ale niektoré nie. Krásy Slovenska pripomínajú náhrdelník, len šnúročka, ktorá drahé kamene spája, je slabá.
Turistický priemysel
Cestovný ruch sa vo svete stal priemyselným odvetvím s jasnými pravidlami a trhom, a tvrdým konkurenčným bojom. Keď pôjde turista na grécku pláž, nepôjde už do Talianska. Čech i Poliak zistili, že slovenské vodné parky sú na polceste k maďarským. Pred pár rokmi v Nemecku dobre išli slovenské kúpele. Poľsko však s pomocou európskych fondov postavilo nové wellness hotely, a keďže z vlastného investovalo len časť peňazí, dnes má ponuku lacnejšiu. Podľa G. Kuliffaya treba rátať s tým, že krajiny V4, Nemci a Rakúšania, Rusi a Ukrajinci budú vždy najčastejšími hosťami. Zaregistroval signály záujmu o letné tábory ukrajinských detí na Slovensku. Zaujímavou skupinou sú vraj aj ukrajinskí vojaci, ktorí hľadajú miesta na rekreáciu. V Nemecku rastie záujem o autobusovú turistiku, starší ľudia jej vo väčšej miere dávajú prednosť pred autom. Podchytiť treba aj školské výlety, pretože o pár rokov sa môžu vrátiť na staré známe miesta s rodinami. Súčasne sa však musí Slovensko uchádzať o očakávaný prílev solventných turistov z Japonska, Číny, Indie a ďalších ázijských krajín.
Čo chcú vedieť turisti?
Rusi: kde sú päťhviezdičkové hotely, viac o hradoch, zámkoch, jaskyniach, kúpeľoch, mladší o raftingu, paraglajdingu a ďalších adrenalínových športoch.
Poliaci: kde sa dá lyžovať a večer kúpať v termálnych vodách, či sa dajú na hradoch a zámkoch usporadúvať firemné akcie, či sa dá korčuľovať v ľadových jaskyniach.
Holanďania: hľadajú konkrétne obce a mestečká najmä na východnom Slovensku, o ktorých kdesi čítali, historické miesta z druhej svetovej vojny, Dukliansky priesmyk.
Rakúšania: čoraz viac o Malých Karpatoch a území od Bratislavy po Trnavu, o Spiši a podtatranskom regióne, kúpeľoch Piešťany a Bojnice, o miestach, odkiaľ pochádzajú predkovia a niektorí o miestach, kde boli ako deti cez vojnu.
Nemci: aj informácie o rodiskách ich predkov, o kempoch pre karavany.
Čo si chvália?
Nemci: prírodu, kúpele, pohostinnosť, čoraz lepšie služby, dobré ceny.
Rusi: hory, krásnu prírodu, termálne pramene, kvalitu kúpeľnej liečby, malú jazykovú bariéru, dobré ceny ubytovania a stravovania, bezpečnosť v krajine.
Poliaci: veľa atrakcií na malej ploche, atraktívne ceny v porovnaní s Poľskom, veľa nových zaujímavých doplnkových služieb (bobové dráhy, westernové mestečko, adrenalínové lanové dráhy, lyžiarske strediská a kúpele na čoraz vyššej úrovni, paraglajding, bowling, horské kolobežky), nové investície do lyžiarskych stredísk a kúpeľov, dobrú dostupnosť po kvalitných cestách, diaľnice.
Holanďania: krásnu prírodu, históriu, otvorenosť, priateľskosť, pohostinnosť. Sú tým zaskočení, pretože štyridsaťročná propaganda na Západe urobila svoje.
Rakúšania: mnohí prichádzali s predsudkami, čakali horšie služby.
Na čo sa sťažujú?
Nemci: niekde ešte stále na nedostatočnú hygienu (najmä toalety), dopravu a dopravné služby, jazykovú bariéru v niektorých regiónoch, krádeže áut, vykrádanie áut a karavanov, nedostatok cudzojazyčných informácií, nedostatočné orientačné značenie, neoprávnené a prehnane vysoké pokuty za priestupky, ktoré pokladajú za prehnané.
Rusi: absenciu leteckého spojenia z Ruska, málo hotelov vyšších kategórií, občas nízku kvalitu služieb (najmä gastronomických), málo doplnkových služieb (fakultatívne výlev do okolia i po celom Slovensku, diskotéky, nočné reštaurácie a bary v turistických strediskách), vysoké ceny vlekov, lanoviek, celodenných vstupov do aquaparkov.
Poliaci: veľmi zlé autobusové a vlakové spojenie, neexistujúce letecké spojenie z Poľska. Často im chýba úsmev a milá komunikatívnosť v hoteloch, informačných strediskách a ochota pri rezervovaní ubytovania telefonicky či e-mailom. Odpovede e-mailom prichádzajú neskoro, keď si už klient vybral inú alternatívu. Vysoké vstupné do aquaparkov, na vleky, drahé ubytovanie. Po 21. hodine je otvorených málo obchodov, reštaurácií a kaviarní, málo je nočných zábavných podnikov. Policajti sú arogantní a pokuty vyberajú za priestupky, ktorých si turista nie je vedomý.
Holanďania: jazyková bariéra na miestach, kde to prekvapuje (hotely, informačné kancelárie, policajné stanice), neoznačené zaujímavé miesta, informácie o verejnej doprave len v slovenčine, niekedy ľahostajnosť a nezáujem o klienta.
Rakúšania: minimum negatívnych skúseností, naposledy si jeden návštevník Bratislavy sťažoval na revízora, ktorý inkasoval 35 eur, lebo hosť mal iba desaťminútový cestovný lístok, hoci mal mať polhodinový.