Cestovný ruch na Slovensku

Čítal som tu http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/geografia/15920/cestovny-ruch-na-slovensku
Hlavné druhy rozvoja turizmu na Slovensku (podľa koncepčných materiálov vypracovaných Ústavom turizmu pre MH SR a schválených vládou SR) sú:
1. horský turizmus v celoročnom zábere (zimný s dominujúcim lyžovaním a letný s dominujúcou turistikou)
2. kúpeľný turizmus - klasický liečebný a preventívno - relaxačný, mestský turizmus - kultúrno-poznávací, konferenčný a business turizmus Spomínané druhy sú ťažiskové z hľadiska počtu turistov a ekonomických prínosov.
Ďalšie formy, z celoštátneho hľadiska doplnkové, v niektorých regiónoch však aj ako určujúce sú: - vodný turizmus, - vidiecky turizmus s agroturistikou, - pútnický turizmus, cykloturistika a rôzne alternatívne formy tzv. "soft turizmu".
Stupeň zastúpenia najrozšírenejších druhov/foriem turizmu, odhadnuté na základe dovolenkového pobytu v roku 1999 sú vyjadrené nasledovne: pobyt na horách (31,6%), pri vode (23,2%), v kúpeľoch (14,4%), u príbuzných a známych (12,5%), na vidieku (6,7%), mestský turizmus (3,2%).
Zásadne možno turizmus členiť na rekreačný a poznávací. Rekreačný a poznávací turizmus zahrňuje širokú štruktúru záujmov (kultúrny, náučný, spoločenský, zábavný, obchodný, nákupný, služobný, vedecký, kongresový, veľtržný, športový a pod.). Medzinárodného významu sú ciele ako mestá: historické, ako aj novorozvíjajúce sa, sídla so zachovanými urbanistickými celkami (historickými jadrami), architektúrou, pamätníky, múzeá, pútnické miesta, technické pamiatky, rázovité osídlenie, rôzne podujatia (folklórne, spoločenské, športové, veľtrhy a pod.). Tranzitný cestovný ruch sa prejavuje dvoma spôsobmi: (1) prechodom cez Slovensko, alebo (2) s cieľom (východiskom) na Slovensku. V prvom prípade ide o čisto zahraničných, v druhom aj o domácich účastníkov. U zahraničných návštevníkov prechádzajúcich Slovenskom prevládajú cesty v smere sever - juh a to najmä v letnej sezóne. Cesty v smere západ - východ vedú skôr k cieľom na Slovensku. U oboch druhov tranzitného cestovného ruchu je potrebné dosiahnuť' prerušenie cesty - či už návštevou pozoruhodných lokalít rekreačného, alebo aj záujmového cestovného ruchu, alebo až prenocovaním. Hlavnými formami tranzitného cestovného ruchu sú cestný tranzit a lodný tranzit po Dunaji. Najviac osôb tranzituje z Nemecka a Poľska. Najfrekventovanejší je úsek štátnej hranice s ČR, potom nasledujú hranice s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom. Najfrekventovanejšie hraničné priechody sú: Kúty, Petržalka, Svrčinovec, Trstená, Drietoma, Mníšek n. Popradom, Rusovce, Vyšné Nemecké, Makov. Vidiecky turizmus je založený na aktívnom využívaní vidieckeho osídlenia pre rekreačno-turistický pobyt. Hlavným rekreologickým faktorom sa stáva vlastné vidiecke prostredie, ktoré môže slúžiť ako východisko do rekreačného prostredia, ako miesto zabezpečenia alebo uskutočnenia pobytu (napr. ubytovanie, služby), ako cieľové miesto rekreácie a poznávania, pri forme agroturistiky dokonca aj zapojenie sa do pol'nohospodárskej a lesníckej výroby. Takmer všetky obce majú predpoklady turistického využitia.Výhodnejšie podmienky však majú obce s väzbou na rekreačné územie, s prírodnou alebo civilizačnou atraktivitou, v blízkosti dopravných trás, v území s rozvinutým turizmom a ekologicky kvalitnom prostredí. Z urbanistického hľadiska predpoklady majú všetky formy osídlenia - od kompaktného až po rozptýlené (lazy, majere, štále a pod.), v prostredí nížinnom až horskom.
Zimný CR na Slovensku sú prírodné podmienky ako stvorené pre zimnú sezónu. Najvyšším pohorím, ktoré láka lyžiarov, sú Vysoké Tatry. Okrem nich sa však dá stráviť krásna zima na mnohých romantických miestach. Vo Vysokých Tatrách patrí medzi najnavštevovanejšie miesta: Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Nízke Tatry, Chopok, Oravská Magura, Malá Fatra, Veľká Fatra, Donovaly, Slovenské Rudohorie, Spiš, Kremnické vrchy.
Letný CR- z dôvodu nestáleho počasia a absencie vodných plôch nie je na Slovensku rozvinutý vodný CR, ale poznávací a turistický CR. K najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu nielen u nás na Slovensku, ale v celej strednej Európe vôbec, patrí oblasťstredného Slovenska, ktorej os tvorí rieka Hron a centrom sú sídla, mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Sliač a Zvolen.
Štatistiky - Podľa sekcie cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR (MH) devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za rok 1999 vzrástli v porovnaní s rokom 1998 v korunovom vyjadrení o 11 % a dosiahli objem 19,1 mld Sk. Podľa údajov Svetovej turistickej organizácie (WTO) medzinárodné príjmy z cestovného ruchu vlani dosiahli 455 mld USD. Najviac získali USA - 73 mld USD, Španielsko - 25,2 mld USD, za nimi nasledujú Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. Oveľa zaujímavejšie pre nás je, že Rakúsko dosiahlo 11,2 mld USD, Poľsko 6 mld USD, Česká republika 3,6 mld a Maďarsko 2,7 mld USD. Najviac návštevníkov pricestovalo k nám zo susedných štátov - 21,6 mil. osôb. Takmer 9 mil. osôb prišlo zo štátov s bezvízovou povinnosťou a najmenší podiel predstavovali návštevníci zo štátov s vízovou povinnosťou - len 164-tis. osôb, čo je pokles až o 40 %. Jednoznačne dominovali motorizovaní návštevníci. Podiel cestujúcich vlakmi, autobusmi, loďami a lietadlami bol minimálny. predtým.
KRÁTKE POBYTY, NÍZKE VÝDAVKY- Cestovnému ruchu by pomohlo, keby sa zvýšil nielen počet zahraničných a domácich rekreantov, ale aj dĺžka ich pobytu v rekreačných zariadeniach alebo v hoteloch. To sa však ani vlani nezlepšilo. Ubytovacie zariadenia využívali najmä českí turisti, Poliaci, Nemci, Maďari, Rakúšania, Ukrajinci a Taliani. Pritom najväčší medziročný nárast v počte ubytovaných návštevníkov zaznamenali Slovinci, Poliaci, Belgičania a najväčší pokles Rusi a Ukrajinci. Mierne vzrástlo zastúpenie návštevníkov v nízkych výdavkových pásmach. Potvrdzuje sa, že kým si Slovensko nevybuduje po celom území potrebnú infraštruktúru a neposkytne kvalitné služby vo všetkých druhoch zariadení, solventní zámorskí, ale aj západoeurópski turisti zatiaľ nás budú skôr obchádzať ako navštevovať.
Stav CR na Slovensku - Nedostatočná reálna podpora a pozornosť zo strany štátu a aj chybná koncepcia spôsobuje, že cestovný ruch Slovenska zaostáva za okolitými krajinami . Porovnania Slovenska s okolitými krajinami na základe údajov vyplývajú veľmi negatívne.Samozrejme, okolité štáty majú väčšiu rozlohu a počet obyvateľov ako Slovensko.Maďarsko a ČR majú pritom nevýhodu, že nemôžu ponúkať strediská zimného cestovného ruchu aké má Slovensko, čiže ich príjmy sa koncentruje hlavne na letné obdobie. Slovensko nevyužíva výhodu, že turistickú sezónu má dlhšiu ako Maďarsko a ČR, pričom Rakúsko ukazuje, ako zimná sezóna zvyšuje príjmy z CR. Kde sú príčiny tohto vývoja?
Kvalita služieb- Nepriaznivé tendencie v posledných rokoch možno pozorovať aj cez vývoj štruktúry zahraničných návštevníkov. Rast podielu západoeurópskych krajín sa zastavil a dokonca mierne poklesol, naopak zvýšil sa podiel postsocialistických krajín, ktorých turisti majú nižšie priemerné výdavky. Dá sa povedať, že hostia neakceptujú ceny, pretože nezodpovedajú kvalite služieb. Za takýchto podmienok náročnejšia klientela odchádza a nahrádza ju menej náročná klientela ktorej postačuje aj lacnejšie ubytovanie. Dnes maximum čo Slovensko môže očakávať je rodina stredoškolského profesora z Nemecka, ale tá sa na Slovensko s veľkou pravdepodobnosťou už viac krát nevráti. Vyššie vrstvy Slovensko dlhodobo obchádzajú – pretože Slovensko neponúka štandart vo vyhovujúcej štruktúre a kvalite, na ktorý sú zvyknutý - chýbajú napríklad golfové ihriská, bezpečnosť a luxusná trieda – napr. strediská, kde hosť nepotrebuje peniaze, pretože všetko je v cene.
Domáci cestovný ruch -Najčastejším motívom dlhodobých pobytov Slovákov v zahraničí bol pobyt pri vode a to spolu 72,1 % - / z toho pri mori (64,6 %) a pobyt pri sladkej vode (7,5 %)/ .Najčastejším motívom dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu bol pobyt v horách (38,1 %), pobyt pri vode iba 27,7 % /. Aj zo štatistiky cieľov zahraničných turistov na Slovensku :rekreácia 46,1%, kultúra a poznávanie 32,4%, lyžovanie 11,5% a kúpeľný pobyt 9,8 % vidno, že Slovensku chýbajú možnosti kvalitného letného pobytu pri vode. More síce Slovensko nemá, a nebude mať, ale pobyt pri mori v letnom období môže nahradiť a aj predčiť pobyt pri termálnom žriedle, pri jazerách a priehradách , pokiaľ sa nachádzajú v peknom prostredí, pri komornom bazéne pri kaštieli.